Největší poklad mincí z Bratislavy - Devínskej Novej Vsi nově vystaven

Najnovším prírastkom do zbierkového fondu historického múzea je poklad objavený v decembri 2011 v mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves. Nález mincí v hlinenej nádobe je špecifický tým, že pozostáva z vyše 10 000 mincí drobných a čiastočne stredných nominálov, ktoré obiehali v Uhorsku v 16. storočí a na začiatku 17. storočia. Poklad je zaujímavý aj z toho dôvodu, že ide o najväčší zachovaný nález mincí z územia dnešného Slovenska. Najväčší počet mincí, čo predstavuje približne 80 % pokladu tvoria uhorské razby pochádzajúce z obdobia od Mateja I. (1458-1490) až po Rudolfa II. (1576-1608). Ide najmä o drobné strieborné mince – denáre, ktoré patrili v tej dobe medzi ajbežnejšie nominály používané pri každodenných platbách. Len v malých počtoch sa tu objavili aj ich oveľa vzácnejšie podiely, čiže oboly alebo poldenáre. Z uhorských mincí boli takmer všetky vyrazené v Kremnici (Körmöcbánya, Kremnitz), ktorá bola v tej době najvýznamnejšou mincovňou v Uhorsku. Zvyšok tvorili zahraničné razby, ktoré pochádzali zo širokého stredoeurópskeho priestoru.

Zaujímavosťou je skupina približne 150 českých bielych peňazí. Ide o drobné strieborné mince, ktoré boli razené českým kráľom Vladislavom II. (1471-1516) po roku 1483. Biele peniaze zohrávali dôležité miesto v uhorských peňažných dejinách, kde sa používali na najbežnejšie platby a nahrádzali v obehu chýbajúci najmenší nominál. Ostatné mince pochádzali najmä z Poľska či priľahlej časti Pruska. Keďže najmladšie razby z nálezu sú z roka 1602, poklad bol uložený do zeme niekedy na začiatku 17. storočia. Jeho ukrytie možno spojiť najskôr s nestabilnou situáciou v tomto období. Okrem náboženských nepokojov zasiahlo Uhorsko aj Bočkajovo povstanie (1604-1606) či pätnásťročná vojna s Turkami (1593-1606).

Použité fotografie a informace byly převzaty z snm.sk.