Svedectvo času. Z najnovších a starších nálezov na Bratislavskom hrade

Bratislavský hrad ako svedok bohatej ľudskej minulosti je aj symbolom Bratislavy a Slovenska, čo potvrdzuje i jeho umiestnenie na slovenských eurominciach. Ako prví využili strategickú polohu hradného kopca ľudia bolerázskej kultúry pred 4 500 rokmi. Zanechali po sebe rôznorodý obraz osídlenia aj v podobe nálezov, najmä keramiky.

Pozoruhodná je hlinená plastika chodidla, objavená na severnej terase hradného areálu. Staršie výskumy poukázali na existenciu keltského oppida v hradnom areáli (minca Biatec, keramika), avšak prelomové sú nedávne nálezy. Archeológovia Mestského ústavu ochrany pamiatok v priestoroch nádvoria a severnej terasy objavili torzá stavieb rímskeho typu s dlažbami a omietkami. Využívala ich miestna keltská mocenská elita, čím sa potvrdil význam bratislavského oppida. Zaujímavosťou bol unikátny objav zlatých Biatekov a po prvý krát aj Nonnosov, ako aj strieborných mincí na dlažbe jedného z objektov. Vzácnym nálezom je i zvon rímskeho pôvodu.

Väčšie plošné archeologické výskumy v hradnom areáli boli spojené s jeho obnovou v 50. rokoch 20. storočia. Úvodný prieskum zameraný na hradnú architektúru v rokoch 1953-1955 viedol profesor Alfred Piffl, čo slúžilo ako podklad k obnove hradu. Archeologický výskum sa realizoval v rokoch 1958-1968 pod vedením Bela Pollu, Tatiany Štefanovičovej, neskôr Andreja Fialu. Definoval areál hradu ako veľkomoravské hradisko, resp. sídlo prvých Arpádovcov. Najvýznamnejším objavom boli základy cirkevných stavieb (napríklad veľkomoravskej baziliky) s priľahlým pohrebiskom a s bohatým materiálnym svedectvom v podobe šperkov. V neskoršej fáze výskumu pribudli zase poznatky o stredovekej i novovekej podobe hradu.

Najnovší archeologický výskum začal v roku 2008 Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave (v zložení Branislav Lesák, Margaréta Musilová, Jozef Kováč, Branislav Resutík, Andrej Vrtel). 28. 5. 2011 si pripomenieme smutné výročie Bratislavského hradu – 200 rokov od požiaru, ktorý zničil prepychovú barokovú prestavbu z čias Márie Terézie a začal 150 rokov jeho úpadku.

Webový portál Slovenského národného múzea naleznete zde.

Texty a fotografie byly převzaty z www.snm.sk.